8. 起八分別生三事
tasyā eva tathatāyā evamaparijñātatvādvālānāṃ tannidāno'ṣṭavidho vikalpaḥ pravartate trivastujanakaḥ sarvasattvabhājanalokānāṃ nirvartakaḥ tadyathā svabhāva vikalpo viśeṣavikalpaḥ piṇḍagrāhavikalpaḥ ahamiti vikalpaḥ mameti vikalpaḥ priyavikalpaḥ apriyavikalpaḥ tadubhayaviparītaśca vikalpaḥ
又諸愚夫,由於如是所顯真如不了知故,從是因緣,八分別轉,能生三事,能起一切有情世間及器世間。云何名為八種分別?一者、自性分別;二者、差別分別;三者、總執分別;四者、我分別;五者、我所分別;六者、愛分別;七者、非愛分別;八者、彼俱相違分別。(大正30.489c09-14)
Because of the fact of the fools (bāla) not having fully understood (aparijñātatva) that very suchness, the eight-fold discrimination (aṣṭavidho vikalpaḥ) arises and [is] the generator of the three object-bases (trivastu); and the producer of all sentient beings and the receptacle worlds (bhājanalokāḥ). [The eight-fold discrimination are] namely, discrimination of intrinsic nature, discrimination of differences, discrimination of the form of the grasping of the whole, discrimination of “I”, discrimination of “mine”, discrimination of the pleasant, discrimination of the unpleasant and discrimination of that which is neither of these two. (FT 8.1)
|
tasyā eva tathatāyā ← tasyāḥ eva tathatāyāḥ |
如是真如 |
tasyāḥ : pron., f.gen.sg. of tad eva : ind. tathatāyāḥ : f.gen.sg. of tathatā(adv. tathā with f.abs.su. tā) |
|
evamaparijñātatvād bālānāṃ ← evam a+pari√jñā+ta+tva+āt bālānām [DN: vālānāṃ] |
愚夫…不了知故 |
evam : ind. aparijñātatvāt : n.abl.sg. of aparijñātatva(ppp. aparijñāta with n.abs.su. tva) bālānām : m.gen.pl. of bāla |
|
tannidāno ← tat–nidānaḥ |
從是因緣 |
tat– : pron., n. °nidānaḥ : cpd., m.nom.sg. of °nidāna |
|
'ṣṭavidho vikalpaḥ pravartate ← aṣṭa–vidhaḥ vi+kalpaḥ(√kḷp) pra+vartate(√vṛt) |
八分別轉 |
aṣṭa– : cardinal °vidhaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vidha vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa pravartate : pres. 3rd sg. ātm. |
|
trivastujanakaḥ ← tri–vastu–janakaḥ(√jan) |
能生三事 |
tri– : cardinal vastu– : n.noun °janakaḥ : cpd., m.nom.sg. of °janaka(adj.) → vikalpaḥ |
|
sarvasattvabhājanalokānāṃ nirvartakaḥ ← sarva–sattva–bhājana(√bhaj)–lokānām nir+vartakaḥ(√vṛt) |
能起一切有情世間及器世間
|
sarva– : adj. sattva– : m./n.noun bhājana– : n.noun °lokānām : cpd., m.gen.pl. of °loka nirvartakaḥ : m.nom.sg. of nirvartaka(adj.) → vikalpaḥ |
|
tadyathā ← tat yathā |
|
tat : pron., n.nom.sg. of tad yathā : adv. adverbial phrase meaning “namely” |
|
svabhāvavikalpo ← svabhāva–vikalpaḥ [DN: svabhāva vikalpo] |
自性分別 |
svabhāva– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
viśeṣavikalpaḥ ← vi+śeṣa(√śiṣ)–vikalpaḥ |
差別分別 |
viśeṣa– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
piṇḍagrāhavikalpaḥ ← piṇḍa–grāha(√grah)–vikalpaḥ |
總執分別 |
piṇḍa– : m.noun grāha– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
ahamiti vikalpaḥ ← aham iti vikalpaḥ |
「我」分別 |
aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of aham vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
mameti vikalpaḥ ← mama iti vikalpaḥ |
「我所」分別 |
mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of mama vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
priyavikalpaḥ ← priya–vikalpaḥ |
愛分別 |
priya– : adj. °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
apriyavikalpaḥ ← a+priya–vikalpaḥ |
非愛分別 |
apriya– : adj. °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
tadubhayaviparītaśca vikalpaḥ ← tat–ubhaya–vi+pari+itaḥ(√ī/i) ca vikalpaḥ |
彼俱相違分別 |
tat– : pron., n. ubhaya– : adj. °viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
sa punarayamaṣṭavidho vikalpaḥ katameṣāṃ trayāṇāṃ vastūnāṃ janako bhavati
云何如是八種分別能生三事?(大正30.489c15)
Now, of which three object-bases is the eight-fold discrimination the generator? (FT 8.2.1)
|
sa punarayamaṣṭavidho vikalpaḥ ← saḥ punaḥ ayam aṣṭa–vidhaḥ vikalpaḥ(√kḷp) |
如是八種分別 |
saḥ : pron., m.nom.sg. of tad punaḥ : ind. ayam : dem., m.nom.sg. of idam aṣṭa– : cardinal °vidhaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vidha vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
katameṣāṃ ← katameṣām |
云何 |
interr.pron., n.gen.pl. of katama |
|
trayāṇāṃ vastūnāṃ janako bhavati ← trayāṇām vastūnām janakaḥ(√jan) bhavati(√bhū) |
能生三事
|
trayāṇām : n.gen.pl. of traya vastūnām : n.gen.pl. of vastu janakaḥ : m.nom.sg. of janaka(adj.) → vikalpaḥ bhavati : pres. 3rd sg. |
yaśca svabhāvavikalpo yaśca viśeṣavikalpo yaśca piṇḍagrāhavikalpa itīme trayo vikalpā vikalpaprapañcādhiṣṭhānaṃ vikalpaprapañcālambanaṃ vastu janayanti rūpādisaṃjñakam yadvastvadhiṣṭhāya sa nāmasaṃjñābhilāpaparigṛhīto nāmasaṃjñābhilāpaparibhāvito vikalpaḥ prapañcayan tasminneva vastuni vicaratyanekavidho bahunānāprakāraḥ
謂若自性分別、若差別分別、若總執分別,此三分別能生分別戲論所依、分別戲論所緣事,謂色等想。事為依緣故,名想言說所攝、名想言說所顯分別戲論,即於此事分別計度非一、眾多品類差別。(大正30.489c15-20)
These three discriminations - that which is the discrimination of intrinsic nature, that which is the discrimination of differences and that which is the discrimination of the grasping of the whole; generate the object-base having the name “form” etc. which is the support for the discrimination of conceptual proliferation (vikalpaprapañca-adhiṣṭhānam) and which is the discrimination of the conceptual proliferation of the cognitive object (vikalpaprapañca-ālambana). Relying on and with regard to such an object-base, while conceptually proliferating, sustained by name, ideation and speech, and made manifest by name, ideation and speech scrutinizes the manifold and innumerable types and categories [of conceptual proliferation]. (FT 8.2.2.1)
|
yaśca svabhāvavikalpo ← yaḥ ca svabhāva–vi+kalpaḥ |
若自性分別 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad ca : ind. svabhāva– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
yaśca viśeṣavikalpo ← yaḥ ca vi+śeṣa–vikalpaḥ |
若差別分別 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad ca : ind. viśeṣa– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
yaśca piṇḍagrāhavikalpa ← yaḥ ca piṇḍa–grāha–vikalpaḥ |
若總執分別 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad ca : ind. piṇḍa– : m.noun grāha– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
itīme trayo vikalpā ← iti ime trayaḥ vikalpāḥ |
此三分別 |
iti : ind. ime : dem., m.nom.pl. of idam trayaḥ : m.nom.pl. of traya vikalpāḥ : m.nom.pl. of vikalpa |
|
vikalpaprapañcādhiṣṭhānaṃ ← vikalpa–pra+pañca(√pañc)–adhi+ṣṭhānam(√sthā) |
分別戲論所依 |
vikalpa– : m.noun prapañca– : m.noun °adhiṣṭhānam : cpd., n.acc.sg. of °adhiṣṭhāna → vastu |
|
vikalpaprapañcālambanaṃ ← vikalpa–prapañca–ā+lambanam(√lamb) |
分別戲論所緣 |
vikalpa– : m.noun prapañca– : m.noun °ālambanam : cpd., n.acc.sg. of °ālambana → vastu |
|
vastu |
事 |
n.acc.sg. of vastu |
|
janayanti ← janayanti(√jan) |
能生 |
caus., pres. 3rd pl. |
|
rūpādisaṃjñakam ← rūpa–ādi–saṃjñakam(√jñā) |
色等想 |
rūpa– : n.noun ādi– : m.noun °saṃjñakam : cpd., n.acc.sg. of °saṃjñaka(adj.) → vastu |
|
yadvastvadhiṣṭhāya ← yat vastu adhiṣṭhāya(√sthā) |
事為依緣故 |
yat : rel.pron., n.nom.sg. of tad vastu : n.nom.sg. of vastu adhiṣṭhāya : ger. |
|
sa nāmasaṃjñābhilāpaparigṛhīto ← saḥ nāma–saṃjñā–abhi+lāpa(√lap)–pari+gṛhītaḥ(√grah) |
名想言說所攝 |
saḥ : pron., m.nom.sg. of tad nāma– : n.noun saṃjñā– : f.noun abhilāpa– : adv. °parigṛhītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °parigṛhīta(ppp.) → vikalpaḥ |
|
nāmasaṃjñābhilāpaparibhāvito ← nāma–saṃjñā–abhilāpa–pari+bhāvitaḥ(√bhū) |
名想言說所顯 |
nāma– : n.noun saṃjñā– : f.noun abhilāpa– : adv. °paribhāvitaḥ : cpd., m.nom.sg. of °paribhāvita(ppp., caus.) → vikalpaḥ |
|
vikalpaḥ prapañcayan ← vikalpaḥ pra+pañcayan(√pañc) |
分別戲論 |
vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa prapañcayan : m.nom.sg. of prapañcayant(pr.p.) |
|
tasminneva vastuni vicaraty ← tasmin eva vastuni vi+carati(√car) |
於此事分別計度 |
tasmin : pron., n.loc.sg. of tad eva : ind. vastuni : n.loc.sg. of vastu vicarati : pres. 3rd sg. |
|
anekavidho ← an+eka–vidhaḥ |
非一 [非一種] |
aneka– : cardinal °vidhaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vidha |
|
bahunānāprakāraḥ ← bahu–nānā–pra+kāraḥ |
眾多品類差別 [眾多差別品類] |
bahu– : adj. nānā– : adj. °prakāraḥ : cpd., m.nom.sg. of °prakāra |
tatra yañcāhamiti vikalpo yaśca mameti vikalpaḥ itīmau dvau vikalpau satkāyadṛṣṭiśca tadanyasarvadṛṣṭi[-mūlaṃ māna-] mūlamasmimānañca tadanyasarvamānamūlaṃ janayataḥ
若我分別、若我所分別,此二分別能生一切餘見根本及慢根本薩迦耶見,及能生一切餘慢根本所有我慢。(大正30.489c20-22)
Therein, these two discriminations – that which is the discrimination as “I” and that which is the discrimination as “mine” – generate the true-self-view (satkāyadṛṣṭi) which is the root of all other views and the root of conceit, and [generate] the arrogance which is the root of all other conceit. (FT 8.2.2.2)
|
tatra yaścāhamiti vikalpo ← tatra yaḥ ca aham iti vi+kalpaḥ [DN: yañcāhamiti] |
若「我」分別 |
tatra : adv. yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad ca : ind. aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of aham vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
yaśca mameti vikalpaḥ ← yaḥ ca mama iti vikalpaḥ |
若「我所」分別 |
mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of mama vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
itīmau dvau vikalpau ← iti imau dvau vikalpau |
此二分別 |
iti : ind. imau : dem., m.nom.du. of idam dvau : cardinal, m.nom.du. of dva vikalpau : m.nom.du. of vikalpa |
|
satkāya–dṛṣṭim(√dṛś) ca [DN: satkāyadṛṣṭiśca; TK: satkāyadṛṣṭiṃ ca] |
薩迦耶見 |
satkāya– : m.noun °dṛṣṭim : cpd., f.acc.sg. of °dṛṣṭi ca : ind. |
|
tadanyasarvadṛṣṭimūlaṃ ← tat–anya–sarva–dṛṣṭi–mūlam
|
一切餘見根本 [餘一切見根本] |
tat– : pron., n. anya– : adj. sarva– : adj. dṛṣṭi– : f.noun °mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla |
|
mānamūlam ← māna–mūlam |
及慢根本 |
māna– : m./n.noun °mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla |
|
asmimānañca ← asmi(√as)–mānam ca |
我慢 |
asmi– : 1st sg., meaning “I am” °mānam : cpd., m.acc.sg. of °māna |
|
tadanyasarvamānamūlaṃ ← tat–anya–sarva–māna–mūlam |
一切餘慢根本
|
tat– : pron., n. anya– : adj. sarva– : adj. māna– : m./n.noun °mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla |
|
janayataḥ(√jan) |
能生 |
caus., pres. 3rd du. |
tatra priyavikalpo'priyavikalpastadubhayaviparītaśca vikalpo yathāyogaṃ rāgadveṣamohān janayanti
若愛分別、若非愛分別、若彼俱相違分別,如其所應能生貪欲、瞋恚、愚癡。(大正30.489c22-24)
Among them, the discrimination of the pleasant, the discrimination of the unpleasant and the discrimination which is neither of those two, generate greed (rāga), aversion (dveṣa) and ignorance (moha) accordingly. (FT 8.2.2.3)
|
tatra priyavikalpo'priyavikalpas ← tatra priya–vikalpaḥ a+priya–vikalpaḥ |
若愛分別, 非愛分別 |
tatra : adv. priya–, apriya– : adj. °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
tadubhayaviparītaśca vikalpo ← tat–ubhaya–vi+pari+itaḥ(√i/ī ) ca vikalpaḥ |
彼俱相違分別 |
tat– : pron., n. ubhaya– : adj. °viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
yathāyogaṃ ← yathā–yogam |
如其所應 |
yathā– : adv. °yogam : cpd., adv. adverbial phrase meaning “accordingly” |
|
rāgadveṣamohān ← rāga–dveṣa–mohān |
貪欲瞋恚愚癡 |
rāga– : m.noun dveṣa– : m.noun °mohān : cpd., m.acc.pl. of °moha |
|
janayanti |
能生 |
caus., pres. 3rd pl. |
evamayamaṣṭavidho vikalpaḥ asya trividhasya vastunaḥ prādurbhāvāya saṃvartate yaduta vikalpādhiṣṭhānasya prapañcavastunaḥ dṛṣṭyasmimānasya rāgadveṣamohānāñca tatra vikalpaprapañcavastvāśrayā satkāyadṛṣṭirasmimānaśca satkāyadṛṣṭyasmimānāśritā rāgadveṣamohāḥ ebhiśca tribhirvastubhiḥ sarvalokānāṃ pravṛttipakṣo niravaśeṣaḥ paridīpito bhavati
是名八種分別能生如是三事,謂分別戲論所依緣事,見、我慢事,貪、瞋、癡事。當知此中分別戲論所依緣事為所依止,生薩迦耶見及以我慢;薩迦耶見我慢為依,生貪、瞋、癡。由此三事,普能顯現一切世間流轉品法。(大正30.489c24-29)
In this way, this eight-fold discrimination leads to the manifestation of the three-fold object-bases: (1) that is the object-base of proliferation which is the support for conceptualization; (2) the view of conceit; (3) greed, aversion and ignorance. Among them, dependent on the object-base of conceptual proliferation, there are ‘self view’ and conceit; dependent on self view and conceit, there are greed, hatred and ignorance. And because of these three object-bases, operating [samsaric] portion (pravṛttipakṣaḥ) of all worlds without any remainder comes to be fully elucidated. (FT 8.2.2.4)
|
evamayamaṣṭavidho vikalpaḥ ← evam ayam aṣṭa–vidhaḥ vi+kalpaḥ(√kḷp) |
如是八種分別 |
evam : ind. ayam : dem., m.nom.sg. of idam aṣṭa– : cardinal °vidhaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vidha vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
asya trividhasya vastunaḥ ← asya tri–vidhasya vastunaḥ |
三事 |
asya : dem., n.gen.sg. of idam tri– : cardinal °vidhasya : m.gen.sg. of °vidha vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu |
|
prādurbhāvāya saṃvartate ← prādur–bhāvāya sam+vartate(√vṛt) |
能生 |
prādur– : adv. °bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva saṃvartate : pres. 3rd sg. ātm. |
|
yaduta ← yat uta |
謂 |
yat : rel.pron., n.nom.sg. of yad uta : ind. adverbial phrase meaning “that is” |
|
vikalpādhiṣṭhānasya prapañcavastunaḥ ← vikalpa–adhi+ṣṭhānasya(√sthā) pra+pañca(√pañc)–vastunaḥ |
分別戲論所依緣事 [分別所依戲論事] |
vikalpa– : m.noun °adhiṣṭhānasya : cpd., n.gen.sg. of °adhiṣṭhāna prapañca– : m.noun °vastunaḥ : cpd., n.gen.sg. of °vastu |
|
dṛṣṭyasmimānasya ← dṛṣṭi(√dṛś)–asmi(√as)–mānasya |
見我慢事 [見我慢] |
dṛṣṭi– : f.noun asmi– : 1st sg., meaning “I am” °mānasya : cpd., m.gen.sg. of °māna |
|
rāgadveṣamohānāñca ← rāga–dveṣa–mohānām ca |
貪瞋癡事 [貪瞋癡] |
rāga– : m.noun dveṣa– : m.noun °mohānām : cpd., m.gen.pl. of °moha |
|
tatra |
此中 |
adv. |
|
vikalpaprapañcavastvāśrayā ← vikalpa–prapañca–vastu–ā+śrayā(√śri) |
分別戲論事為所依止 |
vikalpa– : m.noun prapañca– : m.noun vastu– : n.noun °āśrayā : cpd., f.nom.sg. of ° āśrayā → °dṛṣṭiḥ |
|
satkāyadṛṣṭirasmimānaśca ← sat+kāya–dṛṣṭiḥ asmi–mānaḥ ca |
薩迦耶見及以我慢 |
satkāya– : m.noun °dṛṣṭiḥ : cpd., f.nom.sg. of °dṛṣṭi asmi– : 1st sg., meaning “I am” °mānaḥ : cpd., m.nom.sg. of °māna ca : ind. |
|
satkāyadṛṣṭyasmimānāśritā ← sat+kāya–dṛṣṭi–asmi-māna–āśritāḥ(√śri) |
薩迦耶見我慢為依 |
satkāya– : m.noun dṛṣṭi– : f.noun asmi– : 1st sg., meaning “I am” māna– : m.noun °āśritāḥ : cpd., m.nom.pl. of °āśrita(ppp.) → °mohāḥ |
|
rāgadveṣamohāḥ ← raga–dveṣa–mohāḥ |
貪瞋癡 |
rāga– : m.noun dveṣa– : m.noun °mohāḥ : cpd., m.nom.pl. of °moha |
|
ebhiśca tribhirvastubhiḥ ← ebhiḥ ca tribhiḥ vastubhiḥ |
由此三事 |
ebhiḥ : dem., n.instr.pl. of idam tribhiḥ : cardinal, n.instr.pl. of try vastubhiḥ : n.instr.pl. of vastu |
|
sarvalokānāṃ pravṛttipakṣo ← sarva–lokānām pra+vṛtti(√vṛt)–pakṣaḥ |
一切世間流轉品法
|
sarva– : adj. °lokānām : cpd., m.gen.pl. of °loka pravṛtti– : f.noun °pakṣaḥ : cpd., m.nom.sg. of °pakṣa |
|
niravaśeṣaḥ paridīpito bhavati ← nir+ava+śeṣaḥ(√śiṣ) pari+dīpitaḥ(√dīp) bhavati |
普能顯現 |
niravaśeṣaḥ : m.nom.sg. of niravaśeṣa(adj.) → °pakṣaḥ paridīpitaḥ : m.nom.sg. of paridīpita(ppp.) → °pakṣaḥ bhavati : pres. 3rd sg. |
tatra svabhāvavikalpaḥ katamaḥ rūpādisaṃjñake vastuni rūpamityevamādiryo vikalpaḥ ayamucyate svabhāvavikalpaḥ
云何名為自性分別?謂於一切色等想事,分別色等種種自性所有尋思,如是名為自性分別。(大正30.489c29-490a02)
Among them, what is the discrimination of intrinsic nature? It is that reasoning (vitarka) with regards to the object-base having the name “form” etc., this is called discrimination of intrinsic nature (svabhāvavikalpaḥ). (FT 8.3.1)
|
tatra svabhāvavikalpaḥ ← tatra svabhāva–vi+kalpaḥ(√kḷp) |
自性分別 |
tatra : adv. svabhāva– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
rūpādisaṃjñake vastuni ← rūpa–ādi–saṃjñake vastuni |
謂於色等想事 |
rūpa– : n.noun ādi– : m.noun °saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) → vastuni vastuni : n.loc.sg. of vastu |
|
rūpamityevamādiryo vitarkaḥ ← rūpam iti evam–ādiḥ yaḥ vi+tarkaḥ(√tark) [DN: °yo vikalpaḥ, TK: vitarkaḥ] |
分別「色」等種種自性所有尋思 [「色」等種種尋思] |
rūpam : n.nom.sg. of rūpa iti : ind., as quotation mark of rūpam evam– : ind. °ādiḥ : cpd., m.nom.sg. °ādi yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad vitarkaḥ : m.nom.sg. of vitarka |
|
ayamucyate ← ayam ucyate(√vac) |
如是名為 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam ucyate : pass., pres. 3rd sg. |
|
svabhāvavikalpaḥ ← svabhāva–vikalpaḥ(√kḷp) |
自性分別 |
svabhāva– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
viśeṣavikalpaḥ katamaḥ tasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ayaṃ rūpī ayamarūpī ayaṃ sanidarśano'yamanidarśana evaṃ sapratigho'pratighaḥ sāsravo'nāsravaḥ saṃskṛto'saṃskṛtaḥ kuśalo'kuśalo vyākṛto'vyākṛtaḥ atīto'nāgataḥ pratyutpanna ityevaṃbhāgīyenāpramāṇena prabhedanayena yā svabhāvavikalpādhiṣṭhānā tadviśiṣṭārthavikalpanā ayamucyate viśeṣavikalpaḥ
云何名為差別分別?謂即於彼色等想事,謂此有色、謂此無色,謂此有見、謂此無見,謂此有對、謂此無對,謂此有漏、謂此無漏,謂此有為、謂此無為,謂此是善、謂此不善、謂此無記,謂此過去、謂此未來、謂此現在,由如是等無量品類差別道理,即於自性分別依處,分別種種彼差別義,如是名為差別分別。(大正30.490a02-10)
What is discrimination of differences? With regard to that very object-base having the name “form” etc., [thinking] “this is material” (or “this is non-material”), “this is visible”, “this is invisible”; likewise, “this is resistant”, “non-resistant”; “with outflow”, “without outflow”; “conditioned”, “unconditioned”; “skilfull”, “unskilfull”; “non-defined”; “past”, “future”, and “present”. In this way then, [there are] infinite divisions of such types. Thus, that which is the construction for the sake of differentiation having as support the discrimination of intrinsic nature, this, is said to be discrimination of differences (viśeṣavikalpaḥ). (FT 8.3.2)
|
viśeṣavikalpaḥ ← vi+śeṣa(√śiṣ)–vi+kalpaḥ |
差別分別 |
viśeṣa– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
tasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ← tasmin eva rūpa–ādi–saṃjñake vastuni |
即於彼色等想事 |
tasmin : pron., n.loc.sg. of tad eva : ind. rūpa– : n.noun ādi– : m.noun °saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) → vastuni vastuni : n.loc.sg. of vastu |
|
ayaṃ rūpī ayamarūpī ← ayam rūpī ayam a+rūpī |
此有色此無色 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam rūpī, arūpī : m.nom.sg. of rūpīn, arūpīn |
|
ayaṃ sanidarśano'yamanidarśana ← ayam sa+ni+darśanaḥ(√dṛś) ayam a+ni+darśanaḥ |
此有見此無見 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam sanidarśanaḥ, anidarśanaḥ : m.nom.sg. of sanidarśana, anidarśana |
|
evaṃ sapratigho'pratighaḥ ← evam sa+prati+ghaḥ(√han) a+prati+ghaḥ |
[如是]有對無對
|
evam : ind. sapratighaḥ, apratighaḥ : m.nom.sg. of sapratigha, apratigha |
|
sāsravo'nāsravaḥ ← sa+ā+sravaḥ(√sru) an+ā+sravaḥ |
有漏無漏 |
sāsravaḥ, anāsravaḥ : m.nom.sg. of sāsrava, anāsrava |
|
saṃskṛto'saṃskṛtaḥ ← sam+skṛtaḥ(√kṛ) a+sam+skṛtaḥ |
有為無為 |
saṃskṛtaḥ, asaṃskṛtaḥ : m.nom.sg. of saṃskṛta(ppp.), asaṃskṛta(ppp.) |
|
kuśalo'kuśalo vyākṛto'vyākṛtaḥ ← kuśalaḥ a+kuśalaḥ vi+ā+kṛtaḥ(√kṛ) a+vyākṛtaḥ |
善不善無記 |
kuśalaḥ, akuśalaḥ : m.nom.sg. of kuśala, akuśala vyākṛtaḥ, avyākṛtaḥ : m.nom.sg. of vyākṛta(ppp.), avyākṛta(ppp.) |
|
atīto'nāgataḥ pratyutpanna ← ati+itaḥ(√ī) an+ā+gataḥ(√gam) prati+ut+pannaḥ(√pad) |
過去未來現在 |
atītaḥ : m.nom.sg. of atīta(ppp.) anāgataḥ : m.nom.sg. of anāgata(ppp.) pratyutpannaḥ : m.nom.sg. of pratyutpanna(ppp.) |
|
ityevaṃbhāgīyenāpramāṇena prabhedanayena ← iti evam bhāgīyena a+pra+māṇena(√mā) pra+bheda(√bhid)–nayena(√nī) |
[以]如是等無量品類差別道理
|
iti : ind. evam : ind. bhāgīyena : m.instr.sg. of bhāgīya apramāṇena : m.instr.sg. of apramāṇa prabheda– : m.noun °nayena : cpd., m.instr.sg. of °naya |
|
yā svabhāvavikalpādhiṣṭhānā ← yā svabhāva–vikalpa–adhiṣṭhānā(√sthā) |
自性分別依處
|
yā : rel.pron., f.nom.sg. of yad svabhāva– : m.noun vikalpa– : m.noun °adhiṣṭhānā : cpd., f.nom.sg. of °adhiṣṭhānā |
|
tadviśiṣṭārthavikalpanā ← tat–vi+śiṣṭa(√śiṣ)–artha–vi+kalpanā |
分別種種彼差別義 [彼差別義分別] |
tat– : pron., n. viśiṣṭa– : ppp. artha– : m.noun °vikalpanā : cpd., f.nom.sg. of °vikalpanā |
|
ayamucyate ← ayam ucyate(√vac) |
如是名為 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam ucyate : pass., pres. 3rd sg. |
|
viśeṣavikalpaḥ ← vi+śeṣa(√śiṣ)–vikalpaḥ |
差別分別 |
viśeṣa– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
piṇḍagrāhavikalpaḥ katamaḥ yastasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ātmasattva jīvajantusaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ piṇḍiteṣu bahuṣu dharmeṣu piṇḍagrāhahetukaḥ pravartate gṛhasenāvanādiṣu bhojanapānayānavastrādiṣu ca tatsaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ ayamucyate piṇḍagrāhavikalpaḥ
云何名為總執分別?謂即於彼色等想事,我及有情、命者、生者等假想施設所引分別,於總多法總執為因分別而轉,於舍、軍、林、飲、食、衣、乘等假想施設所引分別,如是名為總執分別。(大正30.490a10-14)
What is discrimination of grasping as a whole? That [discrimination] with regard to that very object-base having the name of “form” etc. operates as a cause to grasp many groups of dharma-s as a whole, closely connected (upasaṃhitaḥ) with convention of “self - sentient being - life - creature”. And, as well that ideation and convention connected with [terms] “house - army - forest etc.” and “food - drink - vehicle - and garment etc.” This is known as the discrimination of grasping as a whole. (FT 8.3.3)
|
piṇḍagrāhavikalpaḥ ← piṇḍa–grāha(√grah)–vi+kalpaḥ |
總執分別 |
piṇḍa– : m.noun grāha– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
yastasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ← yaḥ tasmin eva rūpa–ādi–saṃjñake vastuni |
即於彼色等想事 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad tasmin : n.loc.sg. of tad eva : ind. rūpa– : n.noun ādi– : m.noun °saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) → vastuni vastuni : n.loc.sg. of vastu |
|
ātmasattva jīvajantusaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ ← ātma–sattva–jīva–jantu(√jan)–saṃjñā(√jña)– sam+keta(√cit)–upa+sam+hitaḥ(√dhā) |
我及有情命者生者等假想施設所引 |
ātma– : m.noun, ātman in cpd. form sattva– : m./n.noun jīva– : m.noun jantu– : m.noun saṃjñā– : f.noun saṃketa– : m.noun °upasaṃhitaḥ : cpd., m.nom.sg. of °upasaṃhita(ppp.) → vikalpaḥ |
|
piṇḍiteṣu bahuṣu dharmeṣu |
於總多法 |
piṇḍiteṣu : m.loc.pl. of piṇḍita bahuṣu : m.loc.pl. of bahu dharmeṣu : m.loc.pl. of dharma |
|
piṇḍagrāhahetukaḥ ← piṇḍa–grāha–hetukaḥ |
總執為因 |
piṇḍa– : m.noun grāha– : m.noun °hetukaḥ : cpd., m.nom.sg. of °hetuka(adj.) → °vikalpaḥ |
|
pravartate ← pra+vartate(√vṛt) |
轉 |
pres. 3rd sg. ātm. |
|
gṛhasenāvanādiṣu ← gṛha–senā–vana–ādiṣu |
於舍軍林等 |
gṛha– : m.noun senā– : f.noun vana– : n.noun °ādiṣu : cpd., m.loc.pl. of °ādi |
|
bhojanapānayānavastrādiṣu ca ← bhojana–pāna–yāna–vastra–ādiṣu ca |
飲食衣乘等 [食飲乘衣等] |
bhojana– : n.noun pāna– : n.noun yāna– : n.noun vastra– : n.noun °ādiṣu : cpd., m.loc.pl. of °ādi ca : ind. |
|
tatsaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ ← tat–saṃjñā–saṃketa–upa+sam+hitaḥ(√dhā) |
假想施設所引 |
tat– : pron., n. saṃjñā– : f.noun saṃketa– : m.noun °upasaṃhitaḥ : cpd., m.nom.sg. of °upasaṃhita(ppp.) → °vikalpaḥ |
|
ayamucyate ← ayam ucyate(√vac) |
如是名為 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam ucyate : pass., pres. 3rd sg. |
|
piṇḍagrāhavikalpaḥ ← piṇḍa–grāha(√grah)–vikalpaḥ |
總執分別 |
piṇḍa– : m.noun grāha– : m.noun °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
ahamiti mameti ca vikalpaḥ katamaḥ yadvastu sāsravaṃ sopādānīyaṃ dīrghakālamātmato vā ātmīyato vā saṃstutamabhiniviṣṭaṃ paricitaṃ tasmādasaṃgrāha-saṃstavāt svaṃ dṛṣṭisthānīyaṃ vastu pratītyotpadyate vitatho viakalpaḥ ayamucyate ahamiti mameti ca vikalpaḥ
云何名為「我」、「我所」分別?謂若諸事有漏、有取,長時數習「我」、「我所」執之所積聚,由宿串習彼邪執故,自見處事為緣所生虛妄分別,如是名為「我」、「我所」分別。(大正30.490a14-18)
What is the discrimination of “I” and “mine”? That object-base which is conducive to outflow and favourable to grasping (sa-upādānīyam) for a long time, familiarized (saṃstutam), attached to (abhiniviṣṭam) and accrued (paricitam) as self (ātma) or belonging to self (ātmīyaḥ). Therefore, from the familiarity with such false-grasping, untrue discrimination arises depending on the object-base representative of self-view. This is called the discrimination of “I” and “mine”. (FT 8.3.4)
|
ahamiti mameti ca vikalpaḥ ← aham iti mama iti ca vikalpaḥ |
「我」「我所」分別 |
aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of aham, mama ca : ind. vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
yadvastu ← yat vastu |
諸事 |
yat : rel.pron., n.nom.sg. of yad vastu : n.nom.sg. of vastu |
|
sāsravaṃ sopādānīyaṃ ← sa+ā+sravam(√śru) sa+upa+ā+dānīyam(√dā) |
有漏有取 |
sāsravam : n.nom.sg. of sāsrava(adj.) → vastu sopādānīyam : n.nom.sg. of sopādānīya(fpp.) → vastu |
|
dīrghakālamātmato vā ātmīyato vā ← dīrgha–kālam ātma+taḥ vā ātmīya+taḥ vā |
長時…我,我所 |
dīrgha– : adj. °kālam : cpd., adv. ātmataḥ : adv., ātman(m.) with abl.su. taḥ vā : ind. ātmīyataḥ : adv., ātmīya(adj.) with abl.su. taḥ |
|
saṃstutamabhiniviṣṭaṃ paricitaṃ ← sam+stutam(√stu) abhi+ni+viṣṭam(√viś) pari+citam(√ci) |
數習…執…積聚 |
saṃstutam : n.nom.sg. of saṃstuta(ppp.) → vastu abhiniviṣṭam : n.nom.sg. of abhiniviṣṭa(ppp.) → vastu paricitam : n.nom.sg. of paricita(ppp.) → vastu |
|
tasmādasaṃgrāha-saṃstavāt ← tasmāt a+sam+grāha(√grah)– sam+stavāt(√stu) |
由宿串習彼邪執故 [由彼邪執宿串習故] |
tasmāt : pron., m.abl.sg. of tad asaṃgrāha– : m.noun °saṃstavāt : cpd., m.abl.sg. of °saṃstava |
|
svaṃ dṛṣṭisthānīyaṃ vastu ← svam dṛṣṭi–sthānīyam(√sthā) vastu |
自見處事 |
svam : n.acc.sg. of sva(adj.) → °sthānīya dṛṣṭi– : f.noun °sthānīyam : cpd., n.acc.sg. of °sthānīya(fpp.) → vastu vastu : n.acc.sg. of vastu |
|
pratītyotpadyate ← prati+itya(√i/ī)–ut+padyate(√pad) |
為緣所生 |
pratītya– : ger. °utpadyate : cpd., pass., pres. 3rd sg. |
|
vitatho vikalpaḥ ← vi+tathaḥ vikalpaḥ [DN: viakalpaḥ] |
虛妄分別 |
vitathaḥ : m.nom.sg. of vitatha(adj.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
ayamucyate ← ayam ucyate(√vac) |
如是名為 |
ayam : dem., m.nom.sg. of idam ucyate : pass., pres. 3rd sg. |
|
ahamiti mameti ca vikalpaḥ ← aham iti mama iti ca vikalpaḥ |
「我」「我所」分別 |
aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad iti : ind., as quotation mark of aham, mama ca : ind. vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
priyavikalpaḥ katamaḥ yaḥ śubha-manāpa-vastvālambano vikalpaḥ
云何名為愛分別?謂緣淨妙可意事境所生分別。(大正30.490a18-19)
What is the discrimination of the agreeable? That discrimination which takes an object-base which is agreeable and mentally pleasant as cognitive object. (FT 8.3.5)
|
priyavikalpaḥ ← priya–vi+kalpaḥ |
愛分別 |
priya– : adj. °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
yaḥ śubha-manāpa-vastvālambano vikalpaḥ ← yaḥ śubha–manāpa–vastu–ā+lambanaḥ(√lamb) vikalpaḥ |
緣淨妙可意事境所生分別 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad śubha– : adj. → vastu manāpa– : adj. → vastu vastu– : n.noun °ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
apriyavikalpaḥ katamaḥ yo'śubhāmanāpa-vastvālambano vikalpaḥ
云何名為非愛分別?謂緣不淨妙不可意事境所生分別。(大正30.490a19-21)
What is the discrimination of the disagreeable? That discrimination which takes an object-base which is revolting and mentally unpleasant as its cognitive object-base. (FT 8.3.6)
|
apriyavikalpaḥ ← a+priya–vi+kalpaḥ |
非愛分別 |
apriya– : adj. °vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
yo'śubhāmanāpa-vastvālambano vikalpaḥ ← yaḥ a+śubha–a+manāpa–vastu–ā+lambanaḥ vikalpaḥ |
緣不淨妙不可意事境所生分別 |
yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad aśubha–, amanāpa– : both adj. → vastu vastu– : n.noun °ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
priyāpriyobhayaviparīto vikalpaḥ katamaḥ yaḥ śubhāśubha-manāpāmanāpatadubhayavivarjitavastvālambano vikalpaḥ
云何名為彼俱相違分別?謂緣淨妙不淨妙、可意不可意俱離事境所生分別。(大正30.490a21-22)
What is the discrimination of neither the agreeable nor the disagreeable? The discrimination which takes an object-base as neither agreeable nor revolting and neither pleasant nor unpleasant as the cognitive object. (FT 8.3.7)
|
priyāpriyobhayaviparīto vikalpaḥ ← priya–a+priya–ubhaya–vi+pari+itaḥ(√ī/i) vikalpaḥ |
彼俱相違分別 [愛非愛俱相違分別] |
priya– , apriya–, ubhaya– : all adj. °viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
katamaḥ |
云何 |
interr.pron., m.nom.sg. of katama |
|
yaḥ śubhāśubha-manāpāmanāpatadubhayavivarjita–vastvālambano vikalpaḥ ← yaḥ śubha–a+śubha–manāpa–a+manāpa–tat–ubhaya–vi+varjita(√vṛj )–vastu–ālambanaḥ vikalpaḥ |
淨妙不淨妙可意不可 意俱離事境所生分別 |
śubha– , aśubha– : adj. → vastu manāpa– , amanāpa– : adj. → vastu tat– : pron., n. ubhaya– : adj. → vastu vivarjita– : ppp. → vastu vastu– : n.noun °ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
taccaitad dvayaṃ bhavati samāsataḥ vikalpaśca vikalpādhiṣṭhānaṃ vikalpālambanañca vastu taccaitadubhayamanādikālikaṃ cānyonyahetukañca veditavyam pūrvako vikalpaḥ pratyutpannasya vikalpālambanasya vastunaḥ prādurbhāvāya pratyutpannaṃ punarvikalpālambanaṃ vastu prādurbhūtaṃ pratyutpannasya tadālambanasya [vikalpasya] prādurbhāvāya hetuḥ tatraitarhi vikalpasyāparijñānamāyatyāṃ tadālambanasya vastunaḥ prādurbhāvāya tatsaṃbhāvācca punarniyataṃ tadadhiṣṭhānasyāpi tadāśritasya vikalpasya prādurbhāvo bhavati
此中所說略有二種:一者、分別自性,二者、分別所依分別所緣事。如是二種,無始世來應知展轉更互為因。謂過去世分別為因,能生現在分別所依及所緣事;現在分別所依緣事既得生已,復能為因生現在世由彼依緣所起分別。於今分別不了知故,復生當來所依緣事;彼當生故,決定當生依彼緣彼所起分別。(大正30.490a22-b01)
Briefly, the two are: (1) discrimination (vikalpaḥ); (2) which is the support of discrimination (vikalpa-adhiṣṭhānam) and the object-base (vastu) of the cognitive object of discrimination (vikalpa-ālambanam). The two should be known to be mutually causal (anyonya hetuka) to each other from beginningless time. The previous discrimination (pūrvako vikalpaḥ) conduces the manifestation (prādurbhāvaya) of the present object-base which is the cognitive object of discrimination. Likewise, the present object-base which is the cognitive object of discrimination, which has manifested (prādurbhūtam), is the cause that conduces the manifestation of the present discrimination which takes that [object-base] as the cognitive object. Therein, the incomplete knowledge (vikalpasya aparijñānam) of the present (etarhi) discrimination leads to the manifestation of that object-base which is its cognitive object in the future; and again (in turn) because of its coming into being (sambhavāt), this comes to be definitely the manifestation of the discrimination which has it as the support as well as being based on it. (FT 8.4)
|
taccaitad dvayaṃ bhavati ← tat ca etat dvayam bhavati |
此中所說二種 |
tat : pron., n.nom.sg. of tad ca : ind. etat : dem., n.nom.sg. of etad dvayam : n.nom.sg. of dvaya bhavati : pres. 3rd sg. |
|
samāsataḥ ← sam+āsa+taḥ(√ās) |
略 |
adv. |
|
vikalpaśca ← vikalpaḥ ca |
分別自性 |
vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa ca : ind. |
|
vikalpādhiṣṭhānaṃ vikalpālambanañca ← vikalpa–adhiṣṭhānam vikalpa–ālambanam ca |
分別所依分別所緣 |
vikalpa– : m.noun °adhiṣṭhānam : cpd., n.nom.sg. of °adhiṣṭhāna vikalpa– : m.noun °ālambanam : cpd., n.nom.sg. of °ālambana |
|
vastu |
事 |
n.nom.sg. of vastu |
|
taccaitadubhayam ← tat ca etat ubhayam |
如是二種 |
tat : pron., n.nom.sg. of tad etat : dem., n.nom.sg. of etad ubhayam : n.nom.sg. of ubhaya |
|
anādikālikaṃ cānyonyahetukañca ← an+ādi–kālikam ca anyonya–hetukam ca |
無始世來展轉更互為因 |
anādi– : m.noun °kālikam : cpd., n.nom.sg. of °kālika(adj.) → ubhayam anyonya– : m.noun °hetukam : cpd., n.nom.sg. of °hetuka(adj.) → ubhayam ca : ind. |
|
veditavyam(√vid) |
應知 |
n.nom.sg. of veditavya(fpp.) |
|
pūrvako vikalpaḥ ← pūrvakaḥ vikalpaḥ |
過去世分別 |
pūrvakaḥ : m.nom.sg. of pūrvaka(adj.) → vikalpaḥ vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa |
|
pratyutpannasya vikalpālambanasya vastunaḥ ← prati+ut+panna(√pad)+sya vikalpa–ālambanasya vastunaḥ |
現在分別…所緣事 |
pratyutpannasya : n.gen.sg. of pratyutpanna(ppp.) → vastunaḥ vikalpa– : m.noun °ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu |
|
prādurbhāvāya ← prādur–bhāvāya(√bhū) |
能生 |
prādur– : adv. °bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva |
|
pratyutpannaṃ punarvikalpālambanaṃ vastu ← pratyutpannam punaḥ vikalpa–ālambanam vastu |
現在分別所緣事 |
pratyutpannam : n.nom.sg. of pratyutpanna(ppp.) → vastu punaḥ : ind. vikalpa– : m.noun °ālambanam : cpd., n.nom.sg. of °ālambana vastu : n.nom.sg. of vastu |
|
prādurbhūtaṃ ← prādur–bhūtam |
既得生已 |
prādur– : adv. °bhūtam : cpd., adv. |
|
pratyutpannasya tadālambanasya [vikalpasya] prādurbhāvāya ← pratyutpannasya tat–ālambanasya vikalpasya prādur–bhāvāya |
現在世由彼依緣所起分別
|
pratyutpannasya : m.gen.sg. of pratyutpanna(ppp.) → vikalpasya tat– : pron., n. °ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa prādur– : adv. °bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva |
|
hetuḥ |
因 |
m.nom.sg. of hetu |
|
tatraitarhi ← tatra etarhi |
於今 |
tatra : adv. etarhi : ind. |
|
vikalpasyāparijñānam ← vikalpasya a+pari+jñānam |
分別不了知 |
vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa aparijñānam : n.nom.sg. of aparijñāna |
|
āyatyāṃ ← āyatyām |
當來 |
f.loc.sg. of āyati |
|
tadālambanasya vastunaḥ ← tat–ā+lambanasya vastunaḥ |
所依緣事 |
tat– : pron., n. °ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu |
|
prādurbhāvāya ← prādur–bhāvāya(√bhū) |
復生
|
prādur– : adv. °bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva |
|
tatsaṃbhavācca ← tat–sam+bhavāt(√bhū) ca [DN: saṃbhāvācca] |
彼當生故 |
tat– : pron., n. °saṃbhavāt : cpd., m.abl.sg. of °saṃbhava ca : ind. |
|
punarniyataṃ ← punaḥ niyatam(√yam) |
決定 |
punaḥ : ind. niyatam : ppp. used as adv. |
|
tadadhiṣṭhānasyāpi ← tat–adhiṣṭhānasya api |
依彼 |
tat– : pron., n. °adhiṣṭhānasya : cpd., n.gen.sg. of °adhiṣṭhāna api : ind. |
|
tadāśritasya vikalpasya ← tat–āśritasya vikalpasya |
緣彼分別 |
tat– : pron., n. °āśritasya : cpd., m.gen.sg. of °āśrita(ppp.) → vikalpasya vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa |
|
prādurbhāvo bhavati ← prādur–bhāvaḥ(√bhū) bhavati(√bhū) |
當生
|
prādur– : adv. °bhāvaḥ : cpd., m.nom.sg. of °bhāva bhavati : pres. 3rd sg. |