8. 起八分別生三事

tasyā eva tathatāyā evamaparijñātatvādvālānāṃ tannidāno'ṣṭavidho vikalpaḥ pravartate trivastujanakaḥ| sarvasattvabhājanalokānāṃ nirvartakaḥ| tadyathā svabhāva vikalpo viśeṣavikalpaḥ piṇḍagrāhavikalpaḥ ahamiti vikalpaḥ mameti vikalpaḥ priyavikalpaḥ apriyavikalpaḥ tadubhayaviparītaśca vikalpaḥ|

又諸愚夫,由於如是所顯真如不了知故,從是因緣,八分別轉,能生三事,能起一切有情世間及器世間。云何名為八種分別?一者、自性分別;二者、差別分別;三者、總執分別;四者、我分別;五者、我所分別;六者、愛分別;七者、非愛分別;八者、彼俱相違分別。(大正30.489c09-14)

Because of the fact of the fools (bāla) not having fully understood (aparijñātatva) that very suchness, the eight-fold discrimination (aṣṭavidho vikalpaḥ) arises and [is] the generator of the three object-bases (trivastu); and the producer of all sentient beings and the receptacle worlds (bhājanalokāḥ). [The eight-fold discrimination are] namely, discrimination of intrinsic nature, discrimination of differences, discrimination of the form of the grasping of the whole, discrimination of “I”, discrimination of “mine”, discrimination of the pleasant, discrimination of the unpleasant and discrimination of that which is neither of these two. (FT 8.1)

 

tasyā eva tathatāyā

tasyāḥ eva tathatāyāḥ

如是真如

tasyāḥ : pron., f.gen.sg. of tad

eva : ind.

tathatāyāḥ : f.gen.sg. of tathatā(adv. tathā with f.abs.su. )

evamaparijñātatvād bālānāṃ

evam a+parijñā+ta+tva+āt bālānām

[DN: vālānāṃ]

愚夫…不了知故

evam : ind.

aparijñātatvāt : n.abl.sg. of aparijñātatva(ppp. aparijñāta

with n.abs.su. tva)

bālānām : m.gen.pl. of bāla

tannidāno

tat–nidānaḥ

從是因緣

tat– : pron., n.

°nidāna : cpd., m.nom.sg. of °nidāna

'ṣṭavidho vikalpaḥ pravartate

aṣṭa–vidhaḥ vi+kalpaḥ(kḷp) pra+vartate(vṛt)

八分別轉

aṣṭa– : cardinal

°vidha : cpd., m.nom.sg. of °vidha

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

pravartate : pres. 3rd sg. ātm.

trivastujanakaḥ

tri–vastu–janakaḥ(jan)

能生三事

tri– : cardinal

vastu– : n.noun

°janakaḥ : cpd., m.nom.sg. of °janaka(adj.) vikalpaḥ

     

sarvasattvabhājanalokānāṃ nirvartakaḥ

sarva–sattva–bhājana(bhaj)–lokānām nir+vartakaḥ(vṛt)

能起一切有情世間及器世間


sarva– : adj.

sattva– : m./n.noun

bhājana– : n.noun

°lokānām : cpd., m.gen.pl. of °loka

nirvartakaḥ : m.nom.sg. of nirvartaka(adj.) vikalpaḥ

     

tadyathā

tat yathā


tat : pron., n.nom.sg. of tad

yathā : adv.

adverbial phrase meaning “namely”

svabhāvavikalpo svabhāva–vikalpaḥ

[DN: svabhāva vikalpo]

自性分別

svabhāva– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

viśeṣavikalpaḥ

vi+śeṣa(śiṣ)–vikalpaḥ

差別分別

viśeṣa– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

piṇḍagrāhavikalpaḥ

piṇḍa–grāha(grah)–vikalpaḥ

總執分別

piṇḍa– : m.noun

grāha– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

ahamiti vikalpaḥ

aham iti vikalpaḥ

「我」分別

aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of aham

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

mameti vikalpaḥ

mama iti vikalpaḥ

「我所」分別

mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of mama

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

priyavikalpaḥ

priya–vikalpaḥ

愛分別

priya– : adj.

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

apriyavikalpaḥ

a+priya–vikalpaḥ

非愛分別

apriya– : adj.

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

tadubhayaviparītaśca vikalpaḥ

tat–ubhaya–vi+pari+itaḥ(ī/i) ca vikalpaḥ

彼俱相違分別

tat– : pron., n.

ubhaya– : adj.

°viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

 

 

sa punarayamaṣṭavidho vikalpaḥ katameṣāṃ trayāṇāṃ vastūnāṃ janako bhavati|

云何如是八種分別能生三事?(大正30.489c15)

Now, of which three object-bases is the eight-fold discrimination the generator? (FT 8.2.1)

 

sa punarayamaṣṭavidho vikalpaḥ

saḥ punaḥ ayam aṣṭa–vidhaḥ vikalpaḥ(kḷp)

如是八種分別

saḥ : pron., m.nom.sg. of tad

punaḥ : ind.

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

aṣṭa– : cardinal

°vidha : cpd., m.nom.sg. of °vidha

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

katameṣāṃ katameṣām

云何

interr.pron., n.gen.pl. of katama

trayāṇāṃ vastūnāṃ janako bhavati

trayāṇām vastūnām janakaḥ(jan) bhavati(bhū)

能生三事


trayāṇām : n.gen.pl. of traya

vastūnām : n.gen.pl. of vastu

janaka : m.nom.sg. of janaka(adj.) vikalpaḥ

bhavati : pres. 3rd sg.

     

 

 

yaśca svabhāvavikalpo yaśca viśeṣavikalpo yaśca piṇḍagrāhavikalpa itīme trayo vikalpā vikalpaprapañcādhiṣṭhānaṃ vikalpaprapañcālambanaṃ vastu janayanti rūpādisaṃjñakam| yadvastvadhiṣṭhāya sa nāmasaṃjñābhilāpaparigṛhīto nāmasaṃjñābhilāpaparibhāvito vikalpaḥ prapañcayan tasminneva vastuni vicaratyanekavidho bahunānāprakāraḥ|

謂若自性分別、若差別分別、若總執分別,此三分別能生分別戲論所依、分別戲論所緣事,謂色等想。事為依緣故,名想言說所攝、名想言說所顯分別戲論,即於此事分別計度非一、眾多品類差別。(大正30.489c15-20)

These three discriminations - that which is the discrimination of intrinsic nature, that which is the discrimination of differences and that which is the discrimination of the grasping of the whole; generate the object-base having the name “form” etc. which is the support for the discrimination of conceptual proliferation (vikalpaprapañca-adhiṣṭhānam) and which is the discrimination of the conceptual proliferation of the cognitive object (vikalpaprapañca-ālambana). Relying on and with regard to such an object-base, while conceptually proliferating, sustained by name, ideation and speech, and made manifest by name, ideation and speech scrutinizes the manifold and innumerable types and categories [of conceptual proliferation]. (FT 8.2.2.1)

 

yaśca svabhāvavikalpo

yaḥ ca svabhāva–vi+kalpaḥ

若自性分別

ya : rel.pron., m.nom.sg. of yad

ca : ind.

svabhāva– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

yaśca viśeṣavikalpo

yaḥ ca vi+śeṣa–vikalpaḥ

若差別分別

ya : rel.pron., m.nom.sg. of yad

ca : ind.

viśeṣa– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

yaśca piṇḍagrāhavikalpa

yaḥ ca piṇḍa–grāha–vikalpaḥ

若總執分別

ya : rel.pron., m.nom.sg. of yad

ca : ind.

piṇḍa– : m.noun

grāha– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

itīme trayo vikalpā

iti ime trayaḥ vikalpāḥ

此三分別

iti : ind.

ime : dem., m.nom.pl. of idam

traya : m.nom.pl. of traya

vikalpā : m.nom.pl. of vikalpa

vikalpaprapañcādhiṣṭhānaṃ

vikalpa–pra+pañca(pañc)–adhi+ṣṭhānam(sthā)

分別戲論所依

vikalpa– : m.noun

prapañca– : m.noun

°adhiṣṭhānam : cpd., n.acc.sg. of °adhiṣṭhāna vastu

vikalpaprapañcālambanaṃ

vikalpa–prapañca–ā+lambanam(lamb)

分別戲論所緣

vikalpa– : m.noun

prapañca– : m.noun

°ālambanam : cpd., n.acc.sg. of °ālambana vastu

vastu

n.acc.sg. of vastu

janayantijanayanti(jan)

能生

caus., pres. 3rd pl.

rūpādisaṃjñakam

rūpa–ādi–saṃjñakam(jñā)

色等想

rūpa– : n.noun

ādi– : m.noun

°saṃjñakam : cpd., n.acc.sg. of °saṃjñaka(adj.) vastu

     

yadvastvadhiṣṭhāya

yat vastu adhiṣṭhāya(sthā)

事為依緣故

yat : rel.pron., n.nom.sg. of tad

vastu : n.nom.sg. of vastu

adhiṣṭhāya : ger.

sa nāmasaṃjñābhilāpaparigṛhīto

saḥ nāma–saṃjñā–abhi+lāpa(lap)–pari+gṛhītaḥ(grah)

名想言說所攝

sa : pron., m.nom.sg. of tad

nāma– : n.noun

saṃjñā– : f.noun

abhilāpa– : adv.

°parigṛhīta : cpd., m.nom.sg. of °parigṛhīta(ppp.) vikalpa

nāmasaṃjñābhilāpaparibhāvito

nāma–saṃjñā–abhilāpa–pari+bhāvitaḥ(bhū)

名想言說所顯

nāma– : n.noun

saṃjñā– : f.noun

abhilāpa– : adv.

°paribhāvita : cpd., m.nom.sg. of °paribhāvita(ppp., caus.) vikalpa

vikalpaḥ prapañcayan

vikalpaḥ pra+pañcayan(pañc)

分別戲論

vikalpa : m.nom.sg. of vikalpa

prapañcayan : m.nom.sg. of prapañcayant(pr.p.)

tasminneva vastuni vicaraty

tasmin eva vastuni vi+carati(car)

於此事分別計度

tasmin : pron., n.loc.sg. of tad

eva : ind.

vastuni : n.loc.sg. of vastu

vicarati : pres. 3rd sg.

anekavidho

an+eka–vidhaḥ

非一

[非一種]

aneka– : cardinal

°vidha : cpd., m.nom.sg. of °vidha

bahunānāprakāraḥ

bahu–nānā–pra+kāraḥ

眾多品類差別

[眾多差別品類]

bahu– : adj.

nānā– : adj.

°prakāraḥ : cpd., m.nom.sg. of °prakāra

     

 

 

tatra yañcāhamiti vikalpo yaśca mameti vikalpaḥ itīmau dvau vikalpau satkāyadṛṣṭiśca tadanyasarvadṛṣṭi[-mūlaṃ māna-] mūlamasmimānañca tadanyasarvamānamūlaṃ janayataḥ|

若我分別、若我所分別,此二分別能生一切餘見根本及慢根本薩迦耶見,及能生一切餘慢根本所有我慢。(大正30.489c20-22)

Therein, these two discriminations – that which is the discrimination as “I” and that which is the discrimination as “mine” – generate the true-self-view (satkāyadṛṣṭi) which is the root of all other views and the root of conceit, and [generate] the arrogance which is the root of all other conceit. (FT 8.2.2.2)

 

tatra yaścāhamiti vikalpo

tatra yaḥ ca aham iti vi+kalpaḥ

[DN: yañcāhamiti]

若「我」分別

tatra : adv.

ya : rel.pron., m.nom.sg. of yad

ca : ind.

aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of aham

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

yaśca mameti vikalpaḥ

yaḥ ca mama iti vikalpaḥ

若「我所」分別

mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of mama

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

itīmau dvau vikalpau

iti imau dvau vikalpau

此二分別

iti : ind.

imau : dem., m.nom.du. of idam

dvau : cardinal, m.nom.du. of dva

vikalpau : m.nom.du. of vikalpa

satkāyadṛṣṭiṃ ca

satkāya–dṛṣṭim(dṛś) ca

[DN: satkāyadṛṣṭiśca; TK: satkāyadṛṣṭiṃ ca]

薩迦耶見

satkāya– : m.noun

°dṛṣṭim : cpd., f.acc.sg. of °dṛṣṭi

ca : ind.

tadanyasarvadṛṣṭimūlaṃ

tat–anya–sarva–dṛṣṭi–mūlam


一切餘見根本

[餘一切見根本]

tat– : pron., n.

anya– : adj.

sarva– : adj.

dṛṣṭi– : f.noun

°mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla

mānamūlam

māna–mūlam

及慢根本

māna– : m./n.noun

°mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla

asmimānañca

asmi(as)–mānam ca

我慢

asmi– : 1st sg., meaning “I am”

°mānam : cpd., m.acc.sg. of °māna

tadanyasarvamānamūlaṃ

tat–anya–sarva–māna–mūlam

一切餘慢根本
[餘一切慢根本]


tat– : pron., n.

anya– : adj.

sarva– : adj.

māna– : m./n.noun

°mūlam : cpd., n.acc.sg. of °mūla

janayataḥ(jan)

能生

caus., pres. 3rd du.

     

 

 

tatra priyavikalpo'priyavikalpastadubhayaviparītaśca vikalpo yathāyogaṃ rāgadveṣamohān janayanti|

若愛分別、若非愛分別、若彼俱相違分別,如其所應能生貪欲、瞋恚、愚癡。(大正30.489c22-24)

Among them, the discrimination of the pleasant, the discrimination of the unpleasant and the discrimination which is neither of those two, generate greed (rāga), aversion (dveṣa) and ignorance (moha) accordingly. (FT 8.2.2.3)

 

tatra priyavikalpo'priyavikalpas

tatra priya–vikalpaḥ a+priya–vikalpaḥ

若愛分別, 非愛分別

tatra : adv.

priya–, apriya– : adj.

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

tadubhayaviparītaśca vikalpo

tat–ubhaya–vi+pari+itaḥ(i/ī ) ca vikalpaḥ

彼俱相違分別

tat– : pron., n.

ubhaya– : adj.

°viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

yathāyogaṃ

yathā–yogam

如其所應

yathā– : adv.

°yogam : cpd., adv.

adverbial phrase meaning “accordingly”

rāgadveṣamohān

rāga–dveṣa–mohān

貪欲瞋恚愚癡

rāga– : m.noun

dveṣa– : m.noun

°mohān : cpd., m.acc.pl. of °moha

janayanti

能生

caus., pres. 3rd pl.

     

 

evamayamaṣṭavidho vikalpaḥ asya trividhasya vastunaḥ prādurbhāvāya saṃvartate yaduta vikalpādhiṣṭhānasya prapañcavastunaḥ dṛṣṭyasmimānasya rāgadveṣamohānāñca| tatra vikalpaprapañcavastvāśrayā satkāyadṛṣṭirasmimānaśca| satkāyadṛṣṭyasmimānāśritā rāgadveṣamohāḥ| ebhiśca tribhirvastubhiḥ sarvalokānāṃ pravṛttipakṣo niravaśeṣaḥ paridīpito bhavati|

是名八種分別能生如是三事,謂分別戲論所依緣事,見、我慢事,貪、瞋、癡事。當知此中分別戲論所依緣事為所依止,生薩迦耶見及以我慢;薩迦耶見我慢為依,生貪、瞋、癡。由此三事,普能顯現一切世間流轉品法。(大正30.489c24-29)

In this way, this eight-fold discrimination leads to the manifestation of the three-fold object-bases: (1) that is the object-base of proliferation which is the support for conceptualization; (2) the view of conceit; (3) greed, aversion and ignorance. Among them, dependent on the object-base of conceptual proliferation, there are ‘self view’ and conceit; dependent on self view and conceit, there are greed, hatred and ignorance. And because of these three object-bases, operating [samsaric] portion (pravṛttipakṣaḥ) of all worlds without any remainder comes to be fully elucidated. (FT 8.2.2.4)

 

evamayamaṣṭavidho vikalpaḥ

evam ayam aṣṭa–vidhaḥ vi+kalpaḥ(kḷp)

如是八種分別

evam : ind.

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

aṣṭa– : cardinal

°vidha : cpd., m.nom.sg. of °vidha

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

asya trividhasya vastunaḥ

asya tri–vidhasya vastunaḥ

三事

asya : dem., n.gen.sg. of idam

tri– : cardinal

°vidhasya : m.gen.sg. of °vidha

vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu

prādurbhāvāya saṃvartate

prādur–bhāvāya sam+vartate(vṛt)

能生

prādur– : adv.

°bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva

saṃvartate : pres. 3rd sg. ātm.

yaduta yat uta

yat : rel.pron., n.nom.sg. of yad

uta : ind.

adverbial phrase meaning “that is”

vikalpādhiṣṭhānasya prapañcavastunaḥ

vikalpa–adhi+ṣṭhānasya(sthā) pra+pañca(pañc)–vastunaḥ

分別戲論所依緣事

[分別所依戲論事]

vikalpa– : m.noun

°adhiṣṭhānasya : cpd., n.gen.sg. of °adhiṣṭhāna

prapañca– : m.noun

°vastunaḥ : cpd., n.gen.sg. of °vastu

dṛṣṭyasmimānasya

dṛṣṭi(dṛś)–asmi(as)–mānasya

見我慢事

[見我慢]

dṛṣṭi– : f.noun

asmi– : 1st sg., meaning “I am”

°mānasya : cpd., m.gen.sg. of °māna

rāgadveṣamohānāñca

rāga–dveṣa–mohānām ca

貪瞋癡事

[貪瞋癡]

rāga– : m.noun

dveṣa– : m.noun

°mohānām : cpd., m.gen.pl. of °moha

     

tatra

此中

adv.

vikalpaprapañcavastvāśrayā

vikalpa–prapañca–vastu–ā+śrayā(śri)

分別戲論事為所依止

vikalpa– : m.noun

prapañca– : m.noun

vastu– : n.noun

°āśrayā : cpd., f.nom.sg. of ° āśrayā °dṛṣṭi

satkāyadṛṣṭirasmimānaśca

sat+kāya–dṛṣṭiḥ asmi–mānaḥ ca

薩迦耶見及以我慢

satkāya– : m.noun

°dṛṣṭi : cpd., f.nom.sg. of °dṛṣṭi

asmi– : 1st sg., meaning “I am”

°māna : cpd., m.nom.sg. of °māna

ca : ind.

     

satkāyadṛṣṭyasmimānāśritā

sat+kāya–dṛṣṭi–asmi-māna–āśritāḥ(śri)

薩迦耶見我慢為依

satkāya– : m.noun

dṛṣṭi– : f.noun

asmi– : 1st sg., meaning “I am”

māna– : m.noun

°āśritā : cpd., m.nom.pl. of °āśrita(ppp.) °mohāḥ

rāgadveṣamohāḥ

raga–dveṣa–mohāḥ

貪瞋癡

rāga– : m.noun

dveṣa– : m.noun

°mohāḥ : cpd., m.nom.pl. of °moha

     

ebhiśca tribhirvastubhiḥ

ebhiḥ ca tribhiḥ vastubhiḥ

由此三事

ebhiḥ : dem., n.instr.pl. of idam

tribhiḥ : cardinal, n.instr.pl. of try

vastubhiḥ : n.instr.pl. of vastu

sarvalokānāṃ pravṛttipakṣo

sarva–lokānām pra+vṛtti(vṛt)–pakṣaḥ

一切世間流轉品法


sarva– : adj.

°lokānām : cpd., m.gen.pl. of °loka

pravṛtti– : f.noun

°pakṣa : cpd., m.nom.sg. of °pakṣa

niravaśeṣaḥ paridīpito bhavati

nir+ava+śeṣaḥ(śiṣ) pari+dīpitaḥ(dīp) bhavati

普能顯現

niravaśeṣaḥ : m.nom.sg. of niravaśeṣa(adj.) °pakṣa

paridīpita : m.nom.sg. of paridīpita(ppp.) °pakṣa

bhavati : pres. 3rd sg.

     

 

 

tatra svabhāvavikalpaḥ katamaḥ| rūpādisaṃjñake vastuni rūpamityevamādiryo vikalpaḥ| ayamucyate svabhāvavikalpaḥ|

云何名為自性分別?謂於一切色等想事,分別色等種種自性所有尋思,如是名為自性分別。(大正30.489c29-490a02)

Among them, what is the discrimination of intrinsic nature? It is that reasoning (vitarka) with regards to the object-base having the name “form” etc., this is called discrimination of intrinsic nature (svabhāvavikalpaḥ). (FT 8.3.1)

 

tatra svabhāvavikalpaḥ

tatra svabhāva–vi+kalpaḥ(kḷp)

自性分別

tatra : adv.

svabhāva– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

rūpādisaṃjñake vastuni

rūpa–ādi–saṃjñake vastuni

謂於色等想事

rūpa– : n.noun

ādi– : m.noun

°saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) vastuni

vastuni : n.loc.sg. of vastu

rūpamityevamādiryo vitarkaḥ

rūpam iti evam–ādiḥ yaḥ

vi+tarkaḥ(tark)

[DN: °yo vikalpaḥ, TK: vitarkaḥ]

分別「色」等種種自性所有尋思

[「色」等種種尋思]

rūpam : n.nom.sg. of rūpa

iti : ind., as quotation mark of rūpam

evam– : ind.

°ādiḥ : cpd., m.nom.sg. °ādi

yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad

vitarkaḥ : m.nom.sg. of vitarka

     

ayamucyate

ayam ucyate(vac)

如是名為

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

ucyate : pass., pres. 3rd sg.

svabhāvavikalpaḥ

svabhāva–vikalpaḥ(kḷp)

自性分別

svabhāva– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

     

 

viśeṣavikalpaḥ katamaḥ| tasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ayaṃ rūpī ayamarūpī ayaṃ sanidarśano'yamanidarśana evaṃ sapratigho'pratighaḥ| sāsravo'nāsravaḥ saṃskṛto'saṃskṛtaḥ kuśalo'kuśalo vyākṛto'vyākṛtaḥ atīto'nāgataḥ pratyutpanna ityevaṃbhāgīyenāpramāṇena prabhedanayena yā svabhāvavikalpādhiṣṭhānā tadviśiṣṭārthavikalpanā| ayamucyate viśeṣavikalpaḥ|

云何名為差別分別?謂即於彼色等想事,謂此有色、謂此無色,謂此有見、謂此無見,謂此有對、謂此無對,謂此有漏、謂此無漏,謂此有為、謂此無為,謂此是善、謂此不善、謂此無記,謂此過去、謂此未來、謂此現在,由如是等無量品類差別道理,即於自性分別依處,分別種種彼差別義,如是名為差別分別。(大正30.490a02-10)

What is discrimination of differences? With regard to that very object-base having the name “form” etc., [thinking] “this is material” (or “this is non-material”), “this is visible”, “this is invisible”; likewise, “this is resistant”, “non-resistant”; “with outflow”, “without outflow”; “conditioned”, “unconditioned”; “skilfull”, “unskilfull”; “non-defined”; “past”, “future”, and “present”. In this way then, [there are] infinite divisions of such types. Thus, that which is the construction for the sake of differentiation having as support the discrimination of intrinsic nature, this, is said to be discrimination of differences (viśeṣavikalpaḥ). (FT 8.3.2)

 

viśeṣavikalpaḥ

vi+śeṣa(śiṣ)–vi+kalpaḥ

差別分別

viśeṣa– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

tasminneva rūpādisaṃjñake vastuni

tasmin eva rūpa–ādi–saṃjñake vastuni

即於彼色等想事

tasmin : pron., n.loc.sg. of tad

eva : ind.

rūpa– : n.noun

ādi– : m.noun

°saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) vastuni

vastuni : n.loc.sg. of vastu

ayaṃ rūpī ayamarūpī

ayam rūpī ayam a+rūpī

此有色此無色

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

rūpī, arūpī : m.nom.sg. of rūpīn, arūpīn

ayaṃ sanidarśano'yamanidarśana

ayam sa+ni+darśanaḥ(dṛś) ayam a+ni+darśanaḥ

此有見此無見

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

sanidarśanaḥ, anidarśanaḥ : m.nom.sg. of sanidarśana, anidarśana

evaṃ sapratigho'pratighaḥ

evam sa+prati+ghaḥ(han) a+prati+ghaḥ

[如是]有對無對


evam : ind.

sapratighaḥ, apratighaḥ : m.nom.sg. of sapratigha, apratigha

     

sāsravo'nāsravaḥ

sa+ā+sravaḥ(sru) an+ā+sravaḥ

有漏無漏

sāsravaḥ, anāsravaḥ : m.nom.sg. of sāsrava, anāsrava

saṃskṛto'saṃskṛtaḥ

sam+skṛtaḥ(kṛ) a+sam+skṛtaḥ

有為無為

saṃskṛtaḥ, asaṃskṛtaḥ : m.nom.sg. of saṃskṛta(ppp.), asaṃskṛta(ppp.)

kuśalo'kuśalo vyākṛto'vyākṛtaḥ

kuśalaḥ a+kuśalaḥ vi+ā+kṛtaḥ(kṛ) a+vyākṛtaḥ

善不善無記

kuśalaḥ, akuśalaḥ : m.nom.sg. of kuśala, akuśala

vyākṛtaḥ, avyākṛtaḥ : m.nom.sg. of vyākṛta(ppp.), avyākṛta(ppp.)

atīto'nāgataḥ pratyutpanna

ati+itaḥ(ī) an+ā+gataḥ(gam) prati+ut+pannaḥ(pad)

過去未來現在

atītaḥ : m.nom.sg. of atīta(ppp.)

anāgataḥ : m.nom.sg. of anāgata(ppp.)

pratyutpannaḥ : m.nom.sg. of pratyutpanna(ppp.)

ityevaṃbhāgīyenāpramāṇena prabhedanayena

iti evam bhāgīyena a+pra+māṇena(mā) pra+bheda(bhid)–nayena(nī)

[]如是等無量品類差別道理


iti : ind.

evam : ind.

bhāgīyena : m.instr.sg. of bhāgīya

apramāṇena : m.instr.sg. of apramāṇa

prabheda– : m.noun

°nayena : cpd., m.instr.sg. of °naya

yā svabhāvavikalpādhiṣṭhānā

yā svabhāva–vikalpa–adhiṣṭhānā(sthā)

自性分別依處




: rel.pron., f.nom.sg. of yad

svabhāva– : m.noun

vikalpa– : m.noun

°adhiṣṭhānā : cpd., f.nom.sg. of °adhiṣṭhānā

tadviśiṣṭārthavikalpanā

tat–vi+śiṣṭa(śiṣ)–artha–vi+kalpanā

分別種種彼差別義

[彼差別義分別]

tat– : pron., n.

viśiṣṭa– : ppp.

artha– : m.noun

°vikalpanā : cpd., f.nom.sg. of °vikalpanā

     

ayamucyate

ayam ucyate(vac)

如是名為

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

ucyate : pass., pres. 3rd sg.

viśeṣavikalpaḥ

vi+śeṣa(śiṣ)–vikalpaḥ

差別分別

viśeṣa– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

     

 

piṇḍagrāhavikalpaḥ katamaḥ| yastasminneva rūpādisaṃjñake vastuni ātmasattva jīvajantusaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ piṇḍiteṣu bahuṣu dharmeṣu piṇḍagrāhahetukaḥ pravartate gṛhasenāvanādiṣu bhojanapānayānavastrādiṣu ca tatsaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ| ayamucyate piṇḍagrāhavikalpaḥ|

云何名為總執分別?謂即於彼色等想事,我及有情、命者、生者等假想施設所引分別,於總多法總執為因分別而轉,於舍、軍、林、飲、食、衣、乘等假想施設所引分別,如是名為總執分別。(大正30.490a10-14)

What is discrimination of grasping as a whole? That [discrimination] with regard to that very object-base having the name of “form” etc. operates as a cause to grasp many groups of dharma-s as a whole, closely connected (upasaṃhitaḥ) with convention of “self - sentient being - life - creature”. And, as well that ideation and convention connected with [terms] “house - army - forest etc.” and “food - drink - vehicle - and garment etc.” This is known as the discrimination of grasping as a whole. (FT 8.3.3)

 

piṇḍagrāhavikalpaḥ

piṇḍa–grāha(grah)–vi+kalpaḥ

總執分別

piṇḍa– : m.noun

grāha– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

yastasminneva rūpādisaṃjñake vastuni

yaḥ tasmin eva rūpa–ādi–saṃjñake vastuni

即於彼色等想事

yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad

tasmin : n.loc.sg. of tad

eva : ind.

rūpa– : n.noun

ādi– : m.noun

°saṃjñake : cpd., n.loc.sg. of °saṃjñaka(adj.) vastuni

vastuni : n.loc.sg. of vastu

ātmasattva jīvajantusaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ

ātma–sattva–jīva–jantu(jan)–saṃjñā(jña)– sam+keta(cit)–upa+sam+hitaḥ(dhā)

我及有情命者生者等假想施設所引

ātma– : m.noun, ātman in cpd. form

sattva– : m./n.noun

jīva– : m.noun

jantu– : m.noun

saṃjñā– : f.noun

saṃketa– : m.noun

°upasaṃhitaḥ : cpd., m.nom.sg. of °upasaṃhita(ppp.) vikalpaḥ

piṇḍiteṣu bahuṣu dharmeṣu

於總多法

piṇḍiteṣu : m.loc.pl. of piṇḍita

bahuṣu : m.loc.pl. of bahu

dharmeṣu : m.loc.pl. of dharma

piṇḍagrāhahetukaḥ

piṇḍa–grāha–hetukaḥ

總執為因

piṇḍa– : m.noun

grāha– : m.noun

°hetukaḥ : cpd., m.nom.sg. of °hetuka(adj.) °vikalpaḥ

pravartate pra+vartate(vṛt)

pres. 3rd sg. ātm.

gṛhasenāvanādiṣu

gṛha–senā–vana–ādiṣu

於舍軍林等

gṛha– : m.noun

senā– : f.noun

vana– : n.noun

°ādiṣu : cpd., m.loc.pl. of °ādi

bhojanapānayānavastrādiṣu ca

bhojana–pāna–yāna–vastra–ādiṣu ca

飲食衣乘等

[食飲乘衣等]

bhojana– : n.noun

pāna– : n.noun

yāna– : n.noun

vastra– : n.noun

°ādiṣu : cpd., m.loc.pl. of °ādi

ca : ind.

tatsaṃjñāsaṃketopasaṃhitaḥ

tat–saṃjñā–saṃketa–upa+sam+hitaḥ(dhā)

假想施設所引

tat– : pron., n.

saṃjñā– : f.noun

saṃketa– : m.noun

°upasaṃhitaḥ : cpd., m.nom.sg. of °upasaṃhita(ppp.) °vikalpaḥ

     

ayamucyate

ayam ucyate(vac)

如是名為

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

ucyate : pass., pres. 3rd sg.

piṇḍagrāhavikalpaḥ

piṇḍa–grāha(grah)–vikalpaḥ

總執分別

piṇḍa– : m.noun

grāha– : m.noun

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

     

 

 

ahamiti mameti ca vikalpaḥ katamaḥ| yadvastu sāsravaṃ sopādānīyaṃ dīrghakālamātmato vā ātmīyato vā saṃstutamabhiniviṣṭaṃ paricitaṃ tasmādasaṃgrāha-saṃstavāt svaṃ dṛṣṭisthānīyaṃ vastu pratītyotpadyate vitatho viakalpaḥ| ayamucyate ahamiti mameti ca vikalpaḥ|

云何名為「我」、「我所」分別?謂若諸事有漏、有取,長時數習「我」、「我所」執之所積聚,由宿串習彼邪執故,自見處事為緣所生虛妄分別,如是名為「我」、「我所」分別。(大正30.490a14-18)

What is the discrimination of “I” and “mine”? That object-base which is conducive to outflow and favourable to grasping (sa-upādānīyam) for a long time, familiarized (saṃstutam), attached to (abhiniviṣṭam) and accrued (paricitam) as self (ātma) or belonging to self (ātmīyaḥ). Therefore, from the familiarity with such false-grasping, untrue discrimination arises depending on the object-base representative of self-view. This is called the discrimination of “I” and “mine”. (FT 8.3.4)

 

ahamiti mameti ca vikalpaḥ

aham iti mama iti ca vikalpaḥ

「我」「我所」分別

aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad

mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of aham, mama

ca : ind.

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

yadvastu

yat vastu

諸事

yat : rel.pron., n.nom.sg. of yad

vastu : n.nom.sg. of vastu

sāsravaṃ sopādānīyaṃ

sa+ā+sravam(śru) sa+upa+ā+dānīyam(dā)

有漏有取

sāsravam : n.nom.sg. of sāsrava(adj.) vastu

sopādānīyam : n.nom.sg. of sopādānīya(fpp.) vastu

dīrghakālamātmato vā ātmīyato vā

dīrgha–kālam ātma+taḥ vā ātmīya+taḥ vā

長時…我,我所

dīrgha– : adj.

°kālam : cpd., adv.

ātmataḥ : adv., ātman(m.) with abl.su. taḥ

: ind.

ātmīyataḥ : adv., ātmīya(adj.) with abl.su. taḥ

saṃstutamabhiniviṣṭaṃ paricitaṃ

sam+stutam(stu) abhi+ni+viṣṭam(viś) pari+citam(ci)

數習…執…積聚

saṃstutam : n.nom.sg. of saṃstuta(ppp.) vastu

abhiniviṣṭam : n.nom.sg. of abhiniviṣṭa(ppp.) vastu

paricitam : n.nom.sg. of paricita(ppp.) vastu

tasmādasaṃgrāha-saṃstavāt

tasmāt a+sam+grāha(grah)–

sam+stavāt(stu)

由宿串習彼邪執故

[由彼邪執宿串習故]

tasmāt : pron., m.abl.sg. of tad

asaṃgrāha– : m.noun

°saṃstavāt : cpd., m.abl.sg. of °saṃstava

svaṃ dṛṣṭisthānīyaṃ vastu

svam dṛṣṭi–sthānīyam(sthā) vastu

自見處事

svam : n.acc.sg. of sva(adj.) °sthānīya

dṛṣṭi– : f.noun

°sthānīyam : cpd., n.acc.sg. of °sthānīya(fpp.) vastu

vastu : n.acc.sg. of vastu

pratītyotpadyate

prati+itya(i/ī)–ut+padyate(pad)

為緣所生

pratītya– : ger.

°utpadyate : cpd., pass., pres. 3rd sg.

vitatho vikalpaḥ vi+tathaḥ vikalpaḥ

[DN: viakalpaḥ]

虛妄分別

vitathaḥ : m.nom.sg. of vitatha(adj.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

ayamucyate

ayam ucyate(vac)

如是名為

ayam : dem., m.nom.sg. of idam

ucyate : pass., pres. 3rd sg.

ahamiti mameti ca vikalpaḥ

aham iti mama iti ca vikalpaḥ

「我」「我所」分別

aham : p.pron., 1st nom.sg. of mad

mama : p.pron., 1st gen.sg. of mad

iti : ind., as quotation mark of aham, mama

ca : ind.

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

 

 

priyavikalpaḥ katamaḥ| yaḥ śubha-manāpa-vastvālambano vikalpaḥ|

云何名為愛分別?謂緣淨妙可意事境所生分別。(大正30.490a18-19)

What is the discrimination of the agreeable? That discrimination which takes an object-base which is agreeable and mentally pleasant as cognitive object. (FT 8.3.5)

 

priyavikalpaḥ

priya–vi+kalpaḥ

愛分別

priya– : adj.

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

yaḥ śubha-manāpa-vastvālambano vikalpaḥ

yaḥ śubha–manāpa–vastu–ā+lambanaḥ(lamb) vikalpaḥ

緣淨妙可意事境所生分別

yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad

śubha : adj. vastu

manāpa– : adj. vastu

vastu– : n.noun

°ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

 

 

apriyavikalpaḥ katamaḥ| yo'śubhāmanāpa-vastvālambano vikalpaḥ|

云何名為非愛分別?謂緣不淨妙不可意事境所生分別。(大正30.490a19-21)

What is the discrimination of the disagreeable? That discrimination which takes an object-base which is revolting and mentally unpleasant as its cognitive object-base. (FT 8.3.6)

 

apriyavikalpaḥ

a+priya–vi+kalpaḥ

非愛分別

apriya– : adj.

°vikalpaḥ : cpd., m.nom.sg. of °vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

yo'śubhāmanāpa-vastvālambano vikalpaḥ

yaḥ a+śubha–a+manāpa–vastu–ā+lambanaḥ vikalpaḥ

緣不淨妙不可意事境所生分別

yaḥ : rel.pron., m.nom.sg. of yad

aśubha–, amanāpa– : both adj. vastu

vastu– : n.noun

°ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

 

priyāpriyobhayaviparīto vikalpaḥ katamaḥ| yaḥ śubhāśubha-manāpāmanāpatadubhayavivarjitavastvālambano vikalpaḥ|

云何名為彼俱相違分別?謂緣淨妙不淨妙、可意不可意俱離事境所生分別。(大正30.490a21-22)

What is the discrimination of neither the agreeable nor the disagreeable? The discrimination which takes an object-base as neither agreeable nor revolting and neither pleasant nor unpleasant as the cognitive object. (FT 8.3.7)

 

priyāpriyobhayaviparīto vikalpaḥ

priya–a+priya–ubhaya–vi+pari+itaḥ(ī/i) vikalpaḥ

彼俱相違分別

[愛非愛俱相違分別]

priya– , apriya–, ubhaya– : all adj.

°viparītaḥ : cpd., m.nom.sg. of °viparīta(ppp.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

katamaḥ

云何

interr.pron., m.nom.sg. of katama

     

yaḥ śubhāśubha-manāpāmanāpatadubhayavivarjita–vastvālambano vikalpaḥ

yaḥ śubha–a+śubha–manāpa–a+manāpa–tat–ubhaya–vi+varjita(vṛj )–vastu–ālambanaḥ vikalpaḥ

淨妙不淨妙可意不可

意俱離事境所生分別

śubha– , aśubha– : adj. vastu

manāpa– , amanāpa– : adj. vastu

tat– : pron., n.

ubhaya– : adj. vastu

vivarjita– : ppp. vastu

vastu– : n.noun

°ālambanaḥ : cpd., adj., m.nom.sg. of °ālambana(n.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

     

 

 

taccaitad dvayaṃ bhavati samāsataḥ vikalpaśca vikalpādhiṣṭhānaṃ vikalpālambanañca vastu| taccaitadubhayamanādikālikaṃ cānyonyahetukañca veditavyam| pūrvako vikalpaḥ pratyutpannasya vikalpālambanasya vastunaḥ prādurbhāvāya pratyutpannaṃ punarvikalpālambanaṃ vastu prādurbhūtaṃ pratyutpannasya tadālambanasya [vikalpasya] prādurbhāvāya hetuḥ| tatraitarhi vikalpasyāparijñānamāyatyāṃ tadālambanasya vastunaḥ prādurbhāvāya| tatsaṃbhāvācca punarniyataṃ tadadhiṣṭhānasyāpi tadāśritasya vikalpasya prādurbhāvo bhavati|

此中所說略有二種:一者、分別自性,二者、分別所依分別所緣事。如是二種,無始世來應知展轉更互為因。謂過去世分別為因,能生現在分別所依及所緣事;現在分別所依緣事既得生已,復能為因生現在世由彼依緣所起分別。於今分別不了知故,復生當來所依緣事;彼當生故,決定當生依彼緣彼所起分別。(大正30.490a22-b01)

Briefly, the two are: (1) discrimination (vikalpaḥ); (2) which is the support of discrimination (vikalpa-adhiṣṭhānam) and the object-base (vastu) of the cognitive object of discrimination (vikalpa-ālambanam). The two should be known to be mutually causal (anyonya hetuka) to each other from beginningless time. The previous discrimination (pūrvako vikalpaḥ) conduces the manifestation (prādurbhāvaya) of the present object-base which is the cognitive object of discrimination. Likewise, the present object-base which is the cognitive object of discrimination, which has manifested (prādurbhūtam), is the cause that conduces the manifestation of the present discrimination which takes that [object-base] as the cognitive object. Therein, the incomplete knowledge (vikalpasya aparijñānam) of the present (etarhi) discrimination leads to the manifestation of that object-base which is its cognitive object in the future; and again (in turn) because of its coming into being (sambhavāt), this comes to be definitely the manifestation of the discrimination which has it as the support as well as being based on it. (FT 8.4)

 

taccaitad dvayaṃ bhavati

tat ca etat dvayam bhavati

此中所說二種

tat : pron., n.nom.sg. of tad

ca : ind.

etat : dem., n.nom.sg. of etad

dvayam : n.nom.sg. of dvaya

bhavati : pres. 3rd sg.

samāsataḥ sam+āsa+taḥ(ās)

adv.

vikalpaśca vikalpaḥ ca

分別自性

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

ca : ind.

vikalpādhiṣṭhānaṃ vikalpālambanañca

vikalpa–adhiṣṭhānam vikalpa–ālambanam ca

分別所依分別所緣

vikalpa– : m.noun

°adhiṣṭhānam : cpd., n.nom.sg. of °adhiṣṭhāna

vikalpa– : m.noun

°ālambanam : cpd., n.nom.sg. of °ālambana

vastu

n.nom.sg. of vastu

     

taccaitadubhayam

tat ca etat ubhayam

如是二種

tat : pron., n.nom.sg. of tad

etat : dem., n.nom.sg. of etad

ubhayam : n.nom.sg. of ubhaya

anādikālikaṃ cānyonyahetukañca

an+ādi–kālikam ca anyonya–hetukam ca

無始世來展轉更互為因

anādi– : m.noun

°kālikam : cpd., n.nom.sg. of °kālika(adj.) ubhayam

anyonya– : m.noun

°hetukam : cpd., n.nom.sg. of °hetuka(adj.) ubhayam

ca : ind.

veditavyam(vid)

應知

n.nom.sg. of veditavya(fpp.)

     

pūrvako vikalpaḥ

pūrvakaḥ vikalpaḥ

過去世分別

pūrvakaḥ : m.nom.sg. of pūrvaka(adj.) vikalpaḥ

vikalpaḥ : m.nom.sg. of vikalpa

pratyutpannasya vikalpālambanasya vastunaḥ

prati+ut+panna(pad)+sya vikalpa–ālambanasya vastunaḥ

現在分別…所緣事

pratyutpannasya : n.gen.sg. of pratyutpanna(ppp.) vastunaḥ

vikalpa– : m.noun

°ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana

vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu

prādurbhāvāya

prādur–bhāvāya(bhū)

能生

prādur– : adv.

°bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva

pratyutpannaṃ punarvikalpālambanaṃ vastu

pratyutpannam punaḥ vikalpa–ālambanam vastu

現在分別所緣事

pratyutpannam : n.nom.sg. of pratyutpanna(ppp.) vastu

punaḥ : ind.

vikalpa– : m.noun

°ālambanam : cpd., n.nom.sg. of °ālambana

vastu : n.nom.sg. of vastu

prādurbhūtaṃ

prādur–bhūtam

既得生已

prādur– : adv.

°bhūtam : cpd., adv.

pratyutpannasya tadālambanasya [vikalpasya] prādurbhāvāya

pratyutpannasya tat–ālambanasya vikalpasya prādur–bhāvāya

現在世由彼依緣所起分別


pratyutpannasya : m.gen.sg. of pratyutpanna(ppp.) vikalpasya

tat– : pron., n.

°ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana

vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa

prādur– : adv.

°bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva

hetuḥ

m.nom.sg. of hetu

     

tatraitarhi

tatra etarhi

於今

tatra : adv.

etarhi : ind.

vikalpasyāparijñānam

vikalpasya a+pari+jñānam

分別不了知

vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa

aparijñānam : n.nom.sg. of aparijñāna

āyatyāṃ āyatyām

當來

f.loc.sg. of āyati

tadālambanasya vastunaḥ

tat–ā+lambanasya vastunaḥ

所依緣事

tat– : pron., n.

°ālambanasya : cpd., n.gen.sg. of °ālambana

vastunaḥ : n.gen.sg. of vastu

prādurbhāvāya

prādur–bhāvāya(bhū)

復生


prādur– : adv.

°bhāvāya : cpd., m.dat.sg. of °bhāva

     

tatsaṃbhavācca  

tat–sam+bhavāt(bhū) ca

[DN: saṃbhāvācca]

彼當生故

tat– : pron., n.

°saṃbhat : cpd., m.abl.sg. of °saṃbhava

ca : ind.

punarniyataṃ

punaḥ niyatam(yam)

決定

punaḥ : ind.

niyatam : ppp. used as adv.

tadadhiṣṭhānasyāpi

tat–adhiṣṭhānasya api

依彼

tat– : pron., n.

°adhiṣṭhānasya : cpd., n.gen.sg. of °adhiṣṭhāna

api : ind.

tadāśritasya vikalpasya

tat–āśritasya vikalpasya

緣彼分別

tat– : pron., n.

°āśritasya : cpd., m.gen.sg. of °āśrita(ppp.) vikalpasya

vikalpasya : m.gen.sg. of vikalpa

prādurbhāvo bhavati

prādur–bhāvaḥ(bhū) bhavati(bhū)

當生

prādur– : adv.

°bhāvaḥ : cpd., m.nom.sg. of °bhāva

bhavati : pres. 3rd sg.